moechus

Vojna a mier na Ukrajine. Včera som čítal na alternatíve. O 6.57 zasiahli Ukrajinci s radarovou podporou ktovie koho na druhej strany barikády centrum ruského mesta Krasnodar. Jeden mŕtvy. Opakujem centrum mesta. Neviem kde a čo zasiahli včera Rusi v noci na území Ukrajiny. Neviem . Nič podobné som nenašiel ani v tomto médiu a ani na dvoch alternatívach. Určite zasiahli niečo aj Rusi. Boli obete aj tam. No veď vojna. Plno obetí aj tam a aj tam.

Treba mier. Nič iné. A musí ustúpiť ten, kto prehráva. Tak to bolo, je a bude vždy. A ja viem kto prehráva. Vy nie? A tiež viem z ktorej krajiny sa stáva kamenná krajina. Vy nie? A tiež si myslím, že viac bojaschopných mužov odišlo do emigrácie z Ukrajiny ako z Ruska. Vy si to nemyslíte? A ja si myslím a tak možno aj predpovedám, kto zákonite túto vojnu prehrá. Vy si čo myslíte kto prehrá? A neviem, či žiaľ a či dobre, že Rusi to nebudú. Rusi vojny pravidelne neprehrávajú. Rusi veru nie. A viem , že Ukrajinci až nasilu naháňajú a berú mužov z ulíc na front. Aká dobrovoľnosť ? A viem, že Rusi majú mnoho dobrovoľníkov ochotných bojovať za svoju krajinu. Tu veru aj vidieť zaujímavý jav. Občania to etnicky rôznorodí sa hlásia dobrovoľne zomierať za svoj štát. Jasné, je to aj vec rôznych programov štátu na podporu dobrovoľníkov. Ale môžu aj Ukrajinci mať podobné programy podpory, môžu. Môžu? Áno. Ale asi nevedia. No, tak nejak vidieť rozdiel aj v lídroch týchto krajín. Bývalý to herec a bývalý to rozviedčik. Treba mier. Nič iné. Ale pozor. Bez pozemnej operácie sa vojny nevyhrávajú. Pôjdu tí alebo tí do rozhodujúcej pozemnej. Tí od Dnepra už na to nemajú kapacity a tí od Volgy kapacitu ešte aj majú. Rozhodne sa túto jar?

Všimol som si. Ako nejaký Jonatán, to syn jedného nášho kazateľa a manžel jednej herečky z protestov, toť hudobný producent na akcii Český lev pri oceňovaní zakričí Sláva Ukrajine a potom asi aj smrť fašizmu. A smrť to ktorému fašizmu už zabudol zakričať. Jonatán a čo tak zakričať Hurá to naše Slovensko a hrdosť na štát odkiaľ pochádzam. To on neurobil. A ináč boli organizátori tohoto podujatia fakt svetový aj tou krásnou Evou vystupujúcou z auta. Ale nič nové. Veď už takto maľoval slávny Salvador Dalí, myslím tým na takto ako nahú namaľovanú svoju priateľku. Všimol som si pred domom kultúry v jednej bratislavskej mestskej časti krásne viali v rannom vánku zástava slovenská a zástava príslušnej mestskej časti. Také normálne. Všimol som si. Tak o 200 metrov ďalej niekto napísal modrým na múr plotu Sláva a žltým Ukrajine. Také nenormálne. Už to niekto premaľoval a aj nápis bledne. Všimol som si. Už zvolávajú aj tieto noviny na dnes protest ako živú reťaz proti prepúšťaniu v STVR. Bože, na nebesiach. Protestujúci, aby ste len vedeli, že vždy a vždy riaditeľ, štatutár a iný vedúci v inštitúcii si vyberá koho prepustí a koho nie. Vždy. A rozhodne sa aj podľa kritéria ako je lojálnosť toho ktorého prepusteného. Len somár to takto neurobí. Rozumieme si? Všimol som si. Bol som v kine. Film Šampión. Podľa mňa buď z nevedomosti alebo až manipulatívne natočený film. Tie roky 1970 a nasledujúce neboli až tak šedivé ako to videl mladý scenárista a režisér. Viď tá scéna z autobusu a tam skoro každý cestujúci až bezdomovec. Tie roky sedemdesiate a nasledujúce boli plné krásnych žien a dievčat chodiacich a cestujúcich v MHD v Bratislave. Teraz je ich mnoho a možno už viac ako polovica zavretá v autách. Vtedy nie. Teraz len môžeme závidieť. A tak to bolo. V Bratislave bol obrovský pozitívny vplyv Viedne a Budapešti. Obrovský vplyv na všetkých žijúcich v Bratislave. Skoro vo všetkom.