moechus

Niekto objektívne niečo hrubo poruší. Opakujem hrubo a vedome. Všetci o tom vedia. A skoro nič. Nič. Kde to vlastne žijeme? Kde? Čo je toto za právny štát? Do neba volajúce nové a aj staršie príklady až katastrofálneho stavu v oblasti dodržiavania pravidiel právneho štátu. Asi prvý príklad. Tak zlatý chlapec Šimečka sa v priamom prenose prizná k faktu, že jeho matka fakturovala dvakrát nejakú možno prácu. Lebo na otázku redaktorky Lacovej v nedeľu na Markíze, či matka zaplatí veci dvakrát fakturované znela odpoveď zlatého chlapca ako áno, ak rozhodne správny orgán. A čo na to iné kompetentné orgány? Nič. Koľko sto tisíc ľudí to videlo? Koľko? Asi druhý príklad. NKÚ svojim zápisom skonštatuje porušenie zákonov ako na bežiacom páse jedného bývalého ministra silového ministerstva pri správe štátneho majetku. A čo na to kompetentné orgány? Nič. Asi tretí príklad. Ale vo veci tendra na záchranky bolo podaných štátnym orgánom nejakých 32 žalôb. Tu vzorová pasivita a tam vzorová aktivita. A ináč podľa právnej vedy a praxe platí nikým nezrušená zásada ex officio akože z úradnej povinnosti má niekto konať. A tak mnohí na to vecne príslušní zamestnanci orgánov činných v trestnom konaní by mohli vrátiť svoje právnické tituly. Načo chodili do školy na tú alebo onú univerzitu. Do neba volajúce ignorovanie pravidiel, zákonov a faktov. Toto naučili absolventov na právnických fakultách naše vysoké školy? Toto? No zbohom…